Ivana Stanková

Ja a joga, dnes už neoddeliteľné slovné spojenie. Ale čo bolo na začiatku? ...

V prvom rade jedna veľká náhoda. Chcela som si ísť zacvičiť, ale fitko ma už nebavilo, aerobic nikdy nebol pre mňa, bedminton som hrala iba pre zábavu, a na tae-be som raz skoro dušu vypustila... Tak som rozmýšľala, či vôbec existuje niečo, čo by spĺňalo moje predstavy. Niečo pre mňa. A tak som hľadala, a vylučovacou metódou v rozvrhu jedného fitka mi vo výbere zostala iba Power joga. Tak fajn, znie to dobre a aj by som to skúsila, ale čo to vlastne je? Moja zvedavosť a túžba trochu sa rozhýbať zvíťazili. Pre istotu som nahovorila ďalšie dve kamošky a vybrali sme sa na našu prvú hodinu Power jogy. Začiatok bol ťažký, veľmi nám to nešlo, ale zvládli sme to dotiahnuť až do konca. Prvá reakcia? Bolo to zaujímavé, bolo to také iné. Zdalo sa mi, že zacvičiť to je pre obyčajného smrteľníka nemožné, ale keď som videla, ako si postaršia pani vedľa mňa dá nohu skoro až za hlavu a s akou ľahkosťou cvičí, tak som si povedala, že to chcem aj ja zvládnuť. A keďže všetko chce čas, tak budem musieť prísť znova, a znova, a znova... Nasledujúci týždeň som spoznala svoje "nové" svaly - naozaj som dovtedy netušila, že ich mám :D. Príšerná svalovica a žiadne tričko v ten týždeň, iba blúzky na gombíky, aby som sa pri obliekaní čo najmenej hýbala. A to bol moment, ktorý ma definitívne presvedčil; keď ma toto všetko vie tak bolieť, tak toto všetko som na tej jednej hodine precvičila, ja tam musím isť znova! A znova, a znova... Bolesť mojich zlenivených svalov čoskoro vystriedal pocit príjemnej a prijateľnej námahy a dobrý pocit z odcvičenej hodiny. Endorfínov pribúdalo, jogy sa mi málilo :).

Dnes si svoj život bez jogy neviem (a nechcem) predstaviť. Už to dávno nie je len o mojom tele, ktoré potrebuje rozhýbať. Už to nie je o tom, či si dám nohu za hlavu alebo nie. Ani o tom, ako pekne cvičí ten/tá vedľa mňa a čo ja chcem tiež. Joga ma naučila pozrieť sa do svojho vnútra, prekonať bolesť (najmä tú v živote), naučila a ešte stále ma učí sústrediť sa na to, čo je v živote dôležité. A hlavne mi dáva párkrát v týždni priestor pre samu seba. Pretože v tejto uponáhľanej dobe zabúdame, že si treba nájsť čas sám/sama pre seba, svoje myšlienky a pocity. Okrem tohto všetkého, čo už som spomínala, som sa vďaka joge stretla a stále stretávam s ďalšími úžasnými ľuďmi, za čo jej patri moje úprimné Ďakujem.

A keďže mne joga dala (a stále dáva) tak veľa, rada sa o to podelím s Vami, ktorí dáte joge šancu. Joge a sebe predovšetkým. :)